Vykročme aj do tých najtmavších kútov zeme
Ježiš povedal svojim učeníkom toto podobenstvo: „Istý človek sa chystal na cestu. Zavolal si sluhov a zveril im svoj majetok: jednému dal päť talentov, druhému dva a ďalšiemu jeden, každému podľa jeho schopností, a odcestoval.
Ten, čo dostal päť talentov, hneď šiel, obchodoval s nimi a získal ďalších päť. Podobne aj ten, čo dostal dva, získal ďalšie dva. Ale ten, čo dostal jeden, šiel, vykopal jamu a peniaze svojho pána ukryl.
Po dlhom čase sa pán tých sluhov vrátil a začal s nimi účtovať.
Predstúpil ten, čo dostal päť talentov, priniesol ďalších päť talentov a vravel: ‚Pane, päť talentov si mi odovzdal a hľa, ďalších päť som získal.‘
Jeho pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.‘
Predstúpil ten, čo dostal dva talenty, a vravel: ‚Pane, dva talenty si mi odovzdal a hľa, získal som ďalšie dva.‘
Jeho pán mu povedal: ‚Správne, dobrý a verný sluha; bol si verný nad málom, ustanovím ťa nad mnohým: vojdi do radosti svojho pána.‘
Predstúpil aj ten, čo dostal jeden talent, a hovoril: ‚Pane, viem, že si tvrdý človek: žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal. Bál som sa, preto som išiel a ukryl tvoj talent v zemi. Hľa, tu máš, čo je tvoje.‘
Jeho pán mu povedal: ‚Zlý a lenivý sluha! Vedel si, že žnem, kde som nesial, a zbieram, kde som nerozsýpal? Mal si teda moje peniaze dať peňazomencom a ja by som si bol po návrate vybral, čo je moje, aj s úrokmi. Vezmite mu talent a dajte ho tomu, čo má desať talentov.
Lebo každému, kto má, ešte sa pridá a bude mať hojne. Ale kto nemá, tomu sa vezme aj to, čo má.
A neužitočného sluhu vyhoďte von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘“
Mt 25, 14-30
Slová „žneš, kde si nesial, a zbieraš, kde si nerozsýpal“ sú studenou sprchou pre pohodlný život viery v bezpečí našich poznaných hraníc. Pán rozdal sluhom veľký obnos peňazí. Nestačilo ich ukryť, zachovať do pánovho návratu. Prvý aj druhý sluha sa vystavili riziku, že pri obchodovaní o peniaze prídu. No nakoniec ich odvaha riskovať bola odmenená.
Ježiš nám v dnešnom evanjeliu ukazuje, že vieru – nezaslúžený dar, ktorý sme dostali – nemáme zakonzervovať na štyri zámky v poslednej kutici svojho domu a triasť sa o ňu, až kým nepríde Súdny deň. Práve naopak, s očami upretými na Ježiša sa nemáme báť ísť ani do tých najtmavších kútov zeme. Nerobil to isté Ježiš, keď stoloval s prostitútkami, zlodejmi a vyvrheľmi spoločnosti? Nevystavil rovnakej výzve učeníkov, keď ich poslal kázať evanjelium do všetkých končín zeme?
TIP NA DNES: