Veríme tomu, že sme milovaní?
Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie, kde býval Lazár, ktorého vzkriesil z mŕtvych. Pripravili mu tam hostinu. Marta obsluhovala a Lazár bol jedným z tých, čo s ním stolovali. Mária vzala libru pravého vzácneho nardového oleja, pomazala ním Ježišove nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi; a dom sa naplnil vôňou oleja. Tu jeden z jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý ho mal zradiť, povedal: "Prečo nepredali tento olej za tristo denárov a nerozdali ich chudobným?" Lenže to nepovedal preto, že mu šlo o chudobných, ale že bol zlodej. Mal mešec a nosil to, čo doň vkladali. Ježiš povedal: "Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! Veď chudobných máte vždy medzi sebou, ale mňa nemáte vždy." Veľké množstvo Židov sa dozvedelo, že je tam, a prišli nielen kvôli Ježišovi, ale aby videli aj Lazára, ktorého vzkriesil z mŕtvych. A veľkňazi sa rozhodli, že zabijú aj Lazára, lebo preň mnohí Židia odchádzali a uverili v Ježiša.
Jn 12, 1 – 11
Jánovo evanjelium nespomína žiadne Lazárovo slovo, nepredstavuje ani jeden jeho skutok. Lazár v evanjeliu nekoná, nie je subjektom konania. Veď najprv si ho podá choroba a smrť, Ježiš ho neskôr vzkriesi a stane sa tak objektom zvedavosti mnohých ľudí, ako i zloby veľkňazov. Lazár je znázornený skôr ako objekt konania. A predovšetkým je vykreslený ako objekt Ježišovej lásky, je jeho priateľom. Ak sa chceme stať subjektom lásky, teda tými, ktorí milujú, musíme najprv prijať to, že sme predovšetkým objektom Božej lásky. Boh premieňa objekt svojej lásky na subjekt lásky, mení milovaného na milujúceho.
TIP NA DNES: