Veríme aj bez toho, aby sme videli?
"Nech sa vám srdce nevzrušuje! Veríte v Boha, verte aj vo mňa. V dome môjho Otca je mnoho príbytkov. Keby to tak nebolo bol by som vám povedal, že vám idem pripraviť miesto?! Keď odídem a pripravím vám miesto, zasa prídem a vezmem vás k sebe, aby ste aj vy boli tam, kde som ja. A cestu, kam idem, poznáte." Tomáš mu povedal: "Pane, nevieme, kam ideš. Akože môžeme poznať cestu?!" Ježiš mu odpovedal: "Ja som cesta, pravda a život. Nik nepríde k Otcovi, iba cezo mňa. Ak poznáte mňa, budete poznať aj môjho Otca. Už teraz ho poznáte a videli ste ho." Filip sa ozval: "Pane, ukáž nám Otca a to nám postačí." Ježiš mu vravel: "Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa, vidí Otca. Ako môžeš hovoriť: "Ukáž nám Otca?!" Neveríš, že ja som v Otcovi a Otec vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám zo seba, ale Otec, ktorý ostáva vo mne, koná svoje skutky. Verte mi, že ja som v Otcovi a Otec vo mne. Ak nie pre iné, aspoň pre tie skutky verte! Veru, veru, hovorím vám: Aj ten, kto verí vo mňa, bude konať skutky, aké ja konám, ba bude konať ešte väčšie, lebo ja idem k Otcovi."
Jn 14, 1 – 12
Ježiš ohlasuje princíp pre kresťanov, ktorí prídu po Tomášovi, teda i pre nás. Je zaujímavé, ako sa Tomáš Akvinský pozastavil pri blahoslavenstve: „Blahoslavené oči, ktoré vidia, čo vidíte vy“ (Lk 10, 23). Akvinský povie: „Zasluhuje si oveľa viac ten, kto verí bez toho, aby videl, ako ten, kto vidiac uverí.“ Prípad apoštola je pre nás dôležitý z troch dôvodov: prvý – potešuje nás v neistote; druhý – ukazuje nám, že každá pochybnosť môže priviesť k jasnému výsledku; a tretí – Ježišove slová nám pripomínajú skutočný zmysel zrelej viery a povzbudzujú, aby sme aj napriek ťažkostiam pokračovali na svojej ceste s ním.
TIP NA DNES: