Verím tomu, že Ježiš je naozaj Boží Syn?
Židia zdvihli kamene a chceli Ježiša kameňovať. Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“
Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“
Ježiš im vravel: „A nie je napísané vo vašom zákone: ‚Ja som povedal: Ste bohmi?‘ Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo – a Písmo nemožno zrušiť! –, prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: ‚Rúhaš sa‘ za to že som povedal: Som Boží Syn?!
Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“ Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.
Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal.
Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda.“ A mnohí tam uverili v neho.
Jn 10, 31 – 42
Ježiš bol neusvedčiteľný zo zla. Nič zlé mu nevedeli dokázať. Zadrapli sa len do jeho slov o sebe, že povedal „Som Boží Syn!“ Súdili ho teda za jeho identitu. Tá je naozaj ostrou „hranou“, alebo „skalou úrazu“ a „kameňom pohoršenia“, na ktorej si niektorí vybudujú nový život a iní ho stratia, lebo „neuverili v meno jednorodeného Božieho Syna.“ Áno, ak by Kristus identitu Božieho Syna predstieral, tak by sa rúhal, ale ak je to naozaj pravda, tak v neho musíme uveriť, ak chceme zostať pri Otcovi! Tu neexistuje neutrálny medzistav. Evanjelista Ján to povedal presne: „Kto popiera Syna, nemá ani Otca. Kto vyznáva Syna, má aj Otca.“
TIP NA DNES: