Väčšina vecí potrebuje vyjsť na svetlo a byť vypovedaná
Ježiš a jeho učeníci prechádzali Galileou. Nechcel však, aby o tom niekto vedel, lebo učil svojich učeníkov a hovoril im: „Syn človeka bude vydaný do rúk ľudí a zabijú ho. Ale zabitý po troch dňoch vstane z mŕtvych.“
Lenže oni nechápali toto slovo a spýtať sa ho báli.
Tak prišli do Kafarnauma. A keď bol v dome, opýtal sa ich: „O čom ste sa zhovárali cestou?“ Ale oni mlčali, lebo sa cestou medzi sebou hádali, kto z nich je väčší.
Sadol si, zavolal Dvanástich a povedal im: „Kto chce byť prvý, nech je posledný zo všetkých a služobník všetkých.“
Potom vzal dieťa, postavil ho medzi nich, objal ho a povedal im: „Kto prijme jedno z takýchto detí v mojom mene, mňa prijíma. A kto prijíma mňa, nie mňa prijíma, ale toho, ktorý ma poslal.“
Mk 9, 30-37
Hovorí sa, že kto sa veľa pýta, veľa sa dozvie. V dnešnom evanjeliu sa však toho učeníci veľa nedozvedeli. Napriek tomu, že nerozumeli, čo im Ježiš hovorí, báli sa ho opýtať. Ktovie prečo. Hanbili sa, že niečo nechápu? Alebo im bolo trápne pýtať sa? Možno. Asi každý z nás sa už dostal do podobnej situácie. Namiesto toho, aby sme otvorili ústa a vyjasnili si veci, mnohokrát radšej mlčíme. Ostávame v nevedomosti a odpovede si len domýšľame. Väčšina vecí však potrebuje vyjsť na svetlo a byť vypovedaná. Aj keď sa nám možno budú ťažko počúvať alebo si pri nich poplačeme.
TIP NA DNES: