V prítomnosti Otca sa náš čas stáva klíčkom času ďalších dní
Ježišovi rodičia chodievali každý rok do Jeruzalema na veľkonočné sviatky. Keď mal dvanásť rokov, tiež išli, ako bývalo na sviatky zvykom. A keď sa dni slávností skončili a oni sa vracali domov, zostal chlapec Ježiš v Jeruzaleme, čo jeho rodičia nezbadali. Nazdávali sa, že je v sprievode. Prešli deň cesty a hľadali ho medzi príbuznými a známymi. No nenašli. Vrátili sa teda do Jeruzalema a tam ho hľadali.
Po troch dňoch ho našli v chráme. Sedel medzi učiteľmi, počúval ich a kládol im otázky. Všetci, čo ho počuli, žasli nad jeho rozumnosťou a odpoveďami.
Keď ho zazreli, stŕpli od údivu a Matka mu povedala: „Syn môj, čo si nám to urobil? Pozri, tvoj otec i ja sme ťa s bolesťou hľadali!“
On im odpovedal: „Prečo ste ma hľadali? Nevedeli ste, že mám byť tam, kde ide o môjho Otca?“ Ale oni nepochopili slovo, ktoré im hovoril.
Potom sa s nimi vrátil do Nazareta a bol im poslušný.
A jeho matka zachovávala všetky slová vo svojom srdci.
A Ježiš sa vzmáhal v múdrosti, veku a v obľube u Boha i u ľudí.
Lk 2, 41-52
Boh nás pozýva tráviť s ním čas. No napriek tomu, že v srdci počujeme toto volanie, ponorení do každodenných starostí ho nechávame čakať – tam za našimi dneškami. A čas neľútostne beží. Povinnosti nám pribúdajú, jedny striedajú druhé a my zabúdame na to najpodstatnejšie. Na nášho Otca, ktorý chce, aby sme si k nemu prišli oddýchnuť a načerpať síl. Nielen tých ľudských. Lebo čím viac času strávime s ním, tým menej času potrebujeme na povinnosti tohto sveta. Veď on, Boh času, rozhojní aj ten náš zvláštnym spôsobom. Lebo v prítomnosti Otca sa náš čas stáva klíčkom času ďalších dní, ktorými nás on povedie.
TIP NA DNES: