Učme sa načúvať srdcom Boha i blížnych!
Ježiš opustil končiny Týru a cez Sidon prišiel ku Galilejskému moru do stredu dekapolského kraja.
Tam priviedli k nemu hluchonemého a prosili ho, aby naňho vložil ruku. On ho vzal nabok od zástupu, vložil mu prsty do uší, poslinil si ich a dotkol sa mu jazyka. Potom pozdvihol oči k nebu, vzdychol a povedal mu: „Effeta,“ čo znamená: „Otvor sa!“ V tej chvíli sa mu otvorili uši a rozviazal spútaný jazyk a správne rozprával.
A prikázal im, aby o tom nikomu nehovorili. Ale čím dôraznejšie im prikazoval, tým väčšmi to rozhlasovali a s tým väčším obdivom hovorili: „Dobre robí všetko: aj hluchým dáva sluch aj nemým reč.“
Mk 7, 31-37
Hluchým dáva sluch aj nemým reč. Kto chce správne hovoriť, musí sa naučiť počúvať. Veľkým problémom dnešnej spoločnosti je pocit osamelosti, neschopnosť a nedostatok vzájomného načúvania. Starozákonný Jób pri konci svojich lamentácií zvolá: „Bár by bol niekto, kto by ma chcel vypočuť!“ (Jób 31, 35) Psychológovia dnes hovoria o akútnej potrebe zriaďovania centier načúvania. Pridávajú sa k nim aj kňazi a rehoľníci. V Cirkvi sa musíme najprv naučiť správne načúvať; až potom môžeme správne hovoriť. Kto chce správne hovoriť, musí byť najprv uzdravený z hluchoty voči Bohu a voči blížnym. Učme sa načúvať srdcom Boha i blížnych!
TIP NA DNES: