Učeníci sa obávajú, no Ježiš ich uisťuje a dáva im nádej
Peter povedal Ježišovi: „Pozri, my sme opustili všetko a išli sme za tebou. Čo z toho teda budeme mať?“
Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Pri obnovení sveta, keď Syn človeka zasadne na trón svojej slávy, aj vy, čo ste išli za mnou, zasadnete na dvanásť trónov a budete súdiť dvanásť kmeňov Izraela. A každý, kto pre moje meno opustí domy alebo bratov a sestry, alebo otca a matku, alebo deti, alebo polia, dostane stonásobne viac a bude dedičom večného života.“
Mt 19, 27 – 29
V dialógu odohrávajúcom sa medzi Ježišom a apoštolmi zaznieva dvakrát slovo „opustiť“. Prvýkrát s tónom neistoty, druhýkrát už s významom plným nádeje. Učeníci sa obávajú, no Ježiš ich uisťuje a dáva im nádej. Takýto postoj môžeme vnímať aj u sv. Benedikta, ktorého sviatok dnes slávime. Sv. Benedikt študoval v Ríme rétoriku, ale keď videl, že schopnosť rečníctva sa zneužíva a nevedie k pravde, vzdal sa všetkého a začal žiť ako pustovník. Jeho radikálne rozhodnutie a túžba po pravde boli isto najskôr spojené s obavami, no Benediktova citlivosť na Boží hlas ich prevýšili a priniesli hojné ovocie, z ktorého čerpáme aj dnes.
TIP NA DNES: