Túžim jedine po tvojom uznaní, Ježišu
Ako Ježiš učil zástupy, hovoril im: „Varujte sa zákonníkov, ktorí radi chodia v dlhých rúchach, túžia po pozdravoch na uliciach, po prvých stoliciach v synagógach a popredných miestach na hostinách. Vyjedajú domy vdov a naoko sa dlho modlia. Takých postihne prísnejší súd.“
Potom si sadol oproti chrámovej pokladnici a pozeral sa, ako ľud hádže peniaze do pokladnice. Viacerí boháči hádzali mnoho. Prišla aj istá chudobná vdova a vhodila dve drobné mince, čo je kvadrans.
Zavolal svojich učeníkov a povedal im: „Veru, hovorím vám: Táto chudobná vdova vhodila viac ako všetci, čo hádzali do pokladnice. Lebo všetci dávali zo svojho nadbytku, ale ona pri svojej chudobe dala všetko, čo mala, celé svoje živobytie.“
Mk 12, 38 – 44
Občas máme pocit, že musíme vyzerať bezchybne. Sme presvedčení, že všetci by mali vidieť akí sme dobrí. Chceme potľapkanie po pleci od tohto sveta. Len aby niekto nevidel naše slabosti. Ježiš však oceňuje pokoru. Ukazuje na chudobnú vdovu, ktorú možno mnohí ľudia hanili za to, že dáva najmenej zo všetkých. Chváli jej konanie, lebo vidí do jej srdca. A čo vidí v našom srdci? Chodíme každý týždeň na omšu, ale pri každej príležitosti si radi pošomreme a poohovárame blížnych. Klameme pred ľuďmi, možno aj seba samých. Ale Pán na nás pozerá a všetko vidí, vie, aké máme úmysly, pred ním sa nemôžeme na nič hrať.
TIP NA DNES: