Túžba byť prvý je ľudská a Ježiš ju neodsudzuje
K Ježišovi pristúpili Zebedejovi synovia Jakub a Ján a hovorili mu: „Učiteľ, chceme, aby si nám splnil, o čo ťa poprosíme.“
On sa ich opýtal: „Čo chcete, aby som vám urobil?“
Oni mu povedali: „Daj, aby sme sedeli v tvojej sláve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“
Na to im Ježiš povedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý ja pijem? Alebo môžete byť pokrstení krstom, ktorým som ja krstený?“
Oni mu vraveli: „Môžeme.“
Ježiš im povedal: „Kalich, ktorý pijem ja, budete piť, aj krstom, ktorým som krstený ja, budete pokrstení. Ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo po ľavici nepatrí mne. To dostanú tí, ktorým je to pripravené.“
Keď to počuli ostatní desiati, začali sa mrzieť na Jakuba a Jána. Ježiš si ich zavolal a povedal im: „Viete, že tí, ktorých pokladajú za vládcov národov, panujú nad nimi a ich veľmoži majú nad nimi moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa bude chcieť stať medzi vami veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude sluhom všetkých. Lebo ani Syn človeka neprišiel, aby sa dal obsluhovať, ale aby slúžil a položil svoj život ako výkupné za mnohých.“
Mk 10, 35-45
Zdá sa nám otázka Zebedejových bratov nevhodná? Ježiš neodsudzuje ich túžbu, dáva im návod. Túžba byť prvý je ľudská a Ježiš ju neodsudzuje. Všetci máme túžbu v niečom vyniknúť. Bez túžby po raste by sme boli beznádejne deprimovaní, sedeli by sme a pasívne čakali na koniec života. Ak si však myslíme, že veľkosť pochádza zo sily, ktorá drví blížneho, potom sme mimo evanjelia a odporujeme Ježišovej logike. Nie je teda zlé chcieť byť prvý, stačí, že prví odpustíme, prví si všimneme, kto je chorý, prví podáme pomocnú ruku. A to nás nestavia vedľa Ježiša, napravo alebo naľavo od neho, ale robí nás podobnými Ježišovi.
TIP NA DNES: