Svet zmením tým, že zmením svoje srdce…
Ježiš predniesol zástupom aj iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ľudia spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel.
Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: ‚Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?‘ On im vravel: ‚To urobil nepriateľ.‘ Sluhovia mu povedali: ‚Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?‘
On odpovedal: ‚Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.‘“
Mt 13, 24-30
Ako ťažko sa nám niekedy rozosieva dobro. A ešte ťažšie sa nám rozlišuje medzi dobrým a zlým. Naším srdcom často prebieha súd. Vieme rýchlo pomenovať, zadeliť, zadefinovať, odsúdiť. Iných a ich skutky. Tie naše často obhajujeme, prifarbujeme a dávame im punc nábožnosti. V poslednej dobe hľadám balans medzi milosrdenstvom a opovážlivosťou. Od prísneho sudcu som si Boha zvoľnila, omilostila. Dokážem si obhájiť aj niekoľkodňovú nenapojenosť na Božieho Ducha a porovnávam sa so svetom, ktorému sa darí. Stačí, že je niekedy dobrý. Ježišu, chceme Ťa späť! Daj nám túžbu túžiť, ak v nás vyhasla. Obnov našu prvotnú lásku.“
TIP NA DNES: