Sme nadšení z Ježiša a pre Ježiša?
O šesť dní vzal Ježiš so sebou Petra, Jakuba a jeho brata Jána a vyviedol ich na vysoký vrch do samoty. Tam sa pred nimi premenil: tvár mu zažiarila sťa slnko a odev mu zbelel ako svetlo. Vtom sa im zjavil Mojžiš a Eliáš a rozprávali sa s ním. Vtedy Peter povedal Ježišovi: "Pane, dobre je nám tu. Ak chceš, urobím tu tri stánky: jeden tebe, jeden Mojžišovi a jeden Eliášovi." Kým ešte hovoril, zahalil ich jasný oblak a z oblaku zaznel hlas: "Toto je môj milovaný Syn, v ktorom mám zaľúbenie; počúvajte ho." Keď to učeníci počuli, padli na tvár a veľmi sa báli. No pristúpil k nim Ježiš, dotkol sa ich a povedal im: "Vstaňte a nebojte sa!" A keď zdvihli oči, nevideli nikoho, iba Ježiša. Keď zostupovali z vrchu, Ježiš im prikázal: "Nikomu nehovorte o tomto videní, kým Syn človeka nevstane z mŕtvych."
Mt 17, 1 – 9
Peter, Jakub a Ján boli povolaní na cestu na horu premenenia. Tak ako oni, i my sme každú nedeľu pozvaní na horu premenenia, ktorou je v kostole oltár. Aj tu dochádza k premene chleba a vína na telo a krv Pána Ježiša. Oni traja žasli. Žasneme tiež, keď kňaz hovorí slová: „Vezmite a jedzte…“? Nie sme v tú chvíľu myšlienkami kdesi inde ako v kostole? Uvedomujeme si, že to, čo prežili títo traja muži, zažívame v inej podobe a na inom mieste aj my? Okrem úžasu boli nadšení. A čo my? Sme nadšení z Ježiša a pre Ježiša? Nezostávame po odchode z kostola rovnako vlažní, ako sme doň vstupovali?
TIP NA DNES: