S odvahou kričme na Ježiša
Keď sa približoval k Jerichu, pri ceste sedel akýsi slepec a žobral. Keď počul, že tadiaľ prechádza zástup, pýtal sa, čo sa deje. Povedali mu: "Ježiš Nazaretský ide tadiaľto." Tu vykríkol: "Ježišu, Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" Tí, čo išli popredku, ho okríkali, aby mlčal. Ale on ešte väčšmi kričal: "Syn Dávidov, zmiluj sa nado mnou!" Ježiš zastal a kázal, aby ho priviedli k nemu. Keď sa priblížil, opýtal sa ho: "Čo chceš, aby som ti urobil?" On odpovedal: "Pane, aby som videl." A Ježiš mu povedal: "Pozeraj! Tvoja viera ťa uzdravila." A hneď videl, šiel za ním a velebil Boha. Aj všetok ľud, keď to videl, vzdával Bohu chválu.
Lk 18, 35 – 43
Aj my sa môžeme často cítiť ako tento slepec! Nevidíme v našom živote Boha, nerozumieme tomu, čo sa deje navôkol nás… Možno počujeme o veľkých veciach, ktoré Ježiš spravil v životoch iných, no nás sa to netýka. Tak ako po slepcovi kričali, nech je už ticho – aj nás môžu na tejto našej ceste volania na Pána odrádzať rôzne komplikácie. No nepodľahnime a s odvahou kričme na Ježiša, nech nás zachráni od našej slepoty! Keď vytrváme a budeme prosiť, Ježiš nám v ten správny čas dá odpoveď, riešenie na nevyriešiteľné, uzdraví nás od našej slepoty a dá nám vidieť. Len musíme kráčať vpred, vytrvať a veriť!
TIP NA DNES: