Prvá vec, o ktorú nás žiada, nie je „Poď a urob niečo“, ale „Dôveruj mi“
Keď raz Ježiš kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi.
I povedal im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním.
Ako šiel odtiaľ ďalej, videl iných dvoch bratov, Jakuba Zebedejovho a jeho brata Jána, ako na lodi so svojím otcom Zebedejom opravujú siete, aj ich povolal.
Oni hneď zanechali loď i svojho otca a išli za ním.
Mt 4, 18-22
Zarážajúce je slovo „hneď“ – ochota opustiť siete a nasledovať Ježiša, Majstra. Nie je čas strácať čas, veď život je vážna vec a bez zmyslu sa nedá dobre žiť. Apoštoli ihneď nasledovali Ježiša, nechali svoje siete. Aj dnes Ježiš kráča po morskom pobreží nášho života, ktorý je plný zúrivých vĺn úzkosti a starostí. Vidí nás, prichádza k nám, hovorí s nami a pomáha nám počúvať jeho slovo nádeje a dôvery a pozýva nás, aby sme ho nasledovali. V prvom rade volá každého z nás osobne, aby sme nasledovali jeho cestu a vložili v neho neobmedzenú dôveru. Prvá vec, o ktorú nás žiada, nie je „Poď a urob niečo“, ale „Dôveruj mi“.
TIP NA DNES: