Pravá láska je zraniteľná
Tomáš, jeden z Dvanástich nazývaný Didymus, nebol s nimi, keď prišiel Ježiš. Ostatní učeníci mu hovorili: "Videli sme Pána." Ale on im povedal: "Ak neuvidím na jeho rukách stopy po klincoch a nevložím svoj prst do rán po klincoch a nevložím svoju ruku do jeho boku, neuverím." O osem dní boli jeho učeníci zasa vnútri a Tomáš bol s nimi. Prišiel Ježiš, hoci dvere boli zatvorené, stal si doprostred a povedal: "Pokoj vám!" Potom povedal Tomášovi: "Vlož sem prst a pozri moje ruky! Vystri ruku a vlož ju do môjho boku! A nebuď neveriaci ale veriaci!" Tomáš mu odpovedal: "Pán môj a Boh môj!" Ježiš mu povedal: "Uveril si, pretože si ma videl. Blahoslavení tí, čo nevideli, a uverili."
Jn 20, 24 – 29
Charles Péguy raz opísal príbeh o istom človeku, ktorý po smrti prišiel do neba. Pristavil sa pri ňom anjel a povedal mu: „Ukáž mi svoje rany.“ Človek mu odvetil: „Rany? Žiadne nemám.“ Anjel pokračoval: „Takže ty si na zemi nenašiel nič, za čo by si bol ochotný bojovať?“ Kristove rany nie sú len svedkami ľudskej krutosti. Sú dôkazom toho, že Kristus našiel na zemi to, za čo bol ochotný bojovať až do konca. Našiel človeka. Mňa, teba. „Jeho rany vás uzdravili“ (1 Pt 2, 24). Rany zmŕtvychvstalého Krista, ktoré sú znakom Ježišovej lásky, uzdravili Tomášovu nevieru. Pravá láska je totiž zraniteľná. A takáto láska uzdravuje.
TIP NA DNES: