Pozvanie na kráľovskú oslavu dostávame dennodenne
Ježiš znova hovoril veľkňazom a starším ľudu v podobenstvách: „Nebeské kráľovstvo sa podobá kráľovi, ktorý vystrojil svadbu svojmu synovi. Poslal svojich sluhov, aby zavolali pozvaných na svadbu. Ale oni nechceli ísť.
Znova poslal iných sluhov s odkazom: ‚Povedzte pozvaným: Hostinu som už prichystal, voly a kŕmny dobytok sú pozabíjané a všetko je pripravené; poďte na svadbu!‘ Ale oni na to nedbali a odišli: jeden na svoje pole, iný za svojím obchodom. Ostatní jeho sluhov pochytali, potupili a zabili.
Kráľ sa rozhneval, poslal svoje vojská, vrahov zahubil a ich mesto podpálil.
Potom povedal svojim sluhom: ‚Svadba je pripravená, ale pozvaní jej neboli hodni. Choďte preto na rázcestia a všetkých, čo nájdete, zavolajte na svadbu.‘ Sluhovia vyšli na cesty a zhromaždili všetkých, ktorých našli, zlých aj dobrých; a svadobná sieň sa naplnila hosťami.
Keď kráľ vošiel pozrieť si hostí, zbadal tam človeka, ktorý nebol oblečený do svadobného odevu. Povedal mu: ‚Priateľu, ako si sem mohol vojsť bez svadobného odevu?‘ On onemel.
Tu kráľ povedal sluhom: ‚Zviažte mu nohy i ruky a vyhoďte ho von do tmy; tam bude plač a škrípanie zubami.‘
Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“
Mt 22, 1-14
Čo také dôležité mali na programe hostia v Ježišom podobenstve, že neprijali kráľovo pozvanie? Ako si mohli dovoliť odmietnuť najváženejšiu osobu v krajine? Kosili trávnik, mali pracovné stretnutie, alebo len pozerali televíziu? Takéto dôvody by sme dnes mali možno my. Vlastne často aj máme. Pozvanie na kráľovskú oslavu totiž dostávame dennodenne. Sám Najvyšší nás pozýva, aby sme prišli k stolu a nasýtili sa jeho slovom, ale i telom. Naše dôvody neprijať ho sú niekedy naozaj banálne. Niekedy sa nám len nechce alebo máme poprehadzované priority. Skúsme si ich usporiadať tak, aby sme boli ochotní Kráľovo pozvanie vždy prijať.
TIP NA DNES: