Pozriem sa na seba v pravde a pokore
Tým, čo si namýšľali, že sú spravodliví, a ostatnými pohŕdali, povedal Ježiš toto podobenstvo: „Dvaja ľudia vstúpili do chrámu modliť sa. Jeden bol farizej, druhý mýtnik.
Farizej sa postavil a takto sa v sebe modlil: ‚Bože, ďakujem ti, že nie som ako ostatní ľudia: vydierači, nespravodlivci, cudzoložníci alebo aj ako tento mýtnik. Postím sa dva razy do týždňa, dávam desiatky zo všetkého, čo mám.‘
Mýtnik stál celkom vzadu a neodvážil sa ani oči k nebu zdvihnúť, ale bil sa do pŕs a hovoril: ‚Bože, buď milostivý mne hriešnemu.‘
Hovorím vám: Tento odišiel domov ospravedlnený, a nie tamten. Lebo každý, kto sa povyšuje, bude ponížený, a kto sa ponižuje, bude povýšený.“
Lk 18, 9-14
Kto by nechcel byť takto spravodlivý? Dodržiavať prikázania, modliť sa pravidelne, postiť sa, dávať desiatky… Ideál veriaceho kresťana. Bol taký skvelý, že nepotreboval ani Boha. Iba mu prišiel oznámiť, že „som so sebou spokojný“. Dištancuje sa od všetkých, ja som ok, super. Veď dodržiavam zákon, čo viac? Na druhej strane stelesnenie zla – zlodej, nemorálny človek, kolaborant, nečistý – vyjadruje absolútnu túžbu po Bohu. Buď milostivý, daj mi milosť, urob ma iným. Pokazil som to, potrebujem Ťa, potrebujem Tvoju lásku. I jeden, i druhý vidia svoj život. Mýtnik v pravde a pokore, farizej vo svojich predstavách a pýche.
TIP NA DNES: