Počúvame druhých s otvoreným srdcom?
Potom odtiaľ odišiel a prišiel do svojej vlasti; jeho učeníci išli s ním. Keď nadišla sobota, začal učiť v synagóge. Počúvalo ho mnoho ľudí a s údivom hovorili: "Skade to má tento? Aká to múdrosť, ktorej sa mu dostalo, a zázraky, čo sa dejú jeho rukami?! Vari to nie je tesár, syn Márie a brat Jakuba a Jozesa, Júdu a Šimona? A nie sú tu s nami aj jeho sestry?" A pohoršovali sa na ňom. Ježiš im povedal: "Proroka si všade uctia, len nie v jeho vlasti, medzi jeho príbuznými a v jeho dome." A nemohol tam urobiť nijaký zázrak, iba že vložením rúk uzdravil niekoľko chorých. A čudoval sa ich nevere. Potom chodil po okolitých dedinách a učil.
Mk 6, 1 – 6
Ježiš napriek tomu, že bol Boží Syn, nemal všade rovnaký úspech. Nepochodil ani u svojich rodákov. Tí ho síce obdivovali, aj jeho múdrosť, počúvali ho, vedeli o jeho zázrakoch, no nakoniec sa nad ním pohoršovali. Iní, keď zažili s Ježišom to isté, ho nasledovali. Prečo ten rozdiel? Všetko závisí od postoja, aký máme vybudovaný k druhému človeku. Dvaja ľudia môžu robiť to isté a jedného z nich môžeme obdivovať, druhého posudzovať. Kľúčom k nášmu správaniu je láska. Či druhého človeka milujeme, alebo je nám ľahostajný. Od toho potom závisí, či ho počúvame s otvoreným srdcom alebo nad ním mávneme rukou.
TIP NA DNES: