Pán je s nami uprostred búrok
Keď sa zvečerilo, povedal Ježiš svojim učeníkom: „Prejdime na druhý breh.“ I opustili zástup a vzali ho so sebou, tak ako bol, na lodi. Boli s ním aj iné lode.
Tu sa strhla veľká víchrica a vlny sa valili na loď, takže sa loď už napĺňala. On bol v zadnej časti lode a spal na poduške. Zobudili ho a povedali mu: „Učiteľ, nedbáš o to, že hynieme?“ On vstal, pohrozil vetru a povedal moru: „Mlč, utíš sa!“ Vietor prestal a nastalo veľké ticho.
A im povedal: „Čo sa tak bojíte?! Ešte stále nemáte vieru?“
Zmocnil sa ich veľký strach a jeden druhému hovorili: „Čo myslíš, kto je to, že ho i vietor i more poslúchajú?“
Mk 4, 35-41
Rozbúrené more je svet, loďka je komunita kresťanov – Cirkev. Ježišov spánok naznačuje jeho zdanlivú neprítomnosť. V centre príbehu však nie je zázrak, ako by sme si mysleli, ale Ježišove slová. Boží Syn vyžaduje vieru práve počas nebezpečenstva. Tento evanjeliový príbeh je testom nášho autentického kresťanstva. Je to skúška, v ktorej si môžeme overiť úprimnosť svojej viery. Počiatkom viery je uvedomiť si, že potrebujeme záchranu. Nevystačíme si sami. Sami sa topíme. Nepodľahnime pochybnostiam – nezostali sme bez Krista. Majme dôveru. Pán je s nami uprostred našich životných búrok. Nikdy nás nenechá osamotených.
TIP NA DNES: