On je však dobrý za každých okolností, aj keď to nevidíme
Prvého dňa v týždni bežala Mária Magdaléna a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého mal Ježiš tak rád, a povedala im: „Odniesli Pána z hrobu a nevieme, kde ho položili.“
Peter a ten druhý učeník sa zobrali a išli k hrobu. Bežali obaja, ale ten druhý učeník bežal rýchlejšie, predbehol Petra a prišiel k hrobu prvý. Nahol sa a videl tam položené plachty; dnu však nevkročil.
Potom prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, a vošiel do hrobu. Videl tam položené plachty aj šatku, ktorú mal Ježiš na hlave. Lenže tá nebola pri plachtách, lež osobitne zvinutá na inom mieste.
Vtedy vošiel aj druhý učeník, ten, čo prišiel k hrobu prvý, a videl i uveril.
Jn 20, 2-8
V rodine sme prežili Veľký piatok. Agónia, bezmocnosť, strach a nakoniec smrť. Dlho po manželovej smrti som žila v duchu Bielej soboty. Vlastne, ešte stále som v očakávaní, čo dobré táto skúsenosť prinesie a ako z takej ťažkej situácie dokáže Boh vyťažiť dobré. Dalo by sa povedať, že denne nakúkam do hrobu, či je prázdny. Niekedy nechám iných, aby ma predbehli a nakukli, aby mi priniesli tú dobrú zvesť, ktorú ja nevidím. Pod vplyvom bolesti totiž človek veľakrát nie je schopný vidieť dobré veci, ktoré Boh koná. On je však dobrý za každých okolností, aj keď to nevidíme.
TIP NA DNES: