Očakávať výnimočné zaobchádzanie či pozíciu nie je charakteristikou pokorného človeka
K Ježišovi pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi ho prosila.
On sa jej opýtal: „Čo chceš?“
Vravela mu: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“
Ježiš odpovedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?“
Oni mu vraveli: „Môžeme.“
On im povedal: „Môj kalich budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec.“
Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov.
Ježiš ich zavolal k sebe a povedal: „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom.
Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“
Mt 20, 20-28
Uvažujem nad úryvkom o matke Zebedejových synov. Nespomína sa v ňom, že by synom prekážalo, keď sa ich matka za nich prihovárala. Ba čo viac, zdá sa, že mali v srdci práve tie ambície, ktoré za nich matka vyslovila pred Ježišom. Aj v našich životoch sa občas vyskytne človek, ktorý sa za nás prihovorí u vplyvných či obľúbených ľudí a chce nám vyžiadať privilégiá. Niekedy je to skutočná odmena za naše postoje či činnosť, inokedy nezaslúžená milosť. Podstatný je však postoj pokory, s akou sa v takejto situácii zachováme. Očakávať výnimočné zaobchádzanie či pozíciu nie je charakteristikou pokorného človeka.
TIP NA DNES: