Nežime zúfalstvom, ale nádejou
Keď Ježiš vyhnal zlého ducha, niektorí zo zástupu hovorili: „Mocou Belzebula, kniežaťa zlých duchov, vyháňa zlých duchov.“
Iní žiadali od neho znamenie z neba, aby ho pokúšali.
Ale on poznal ich myšlienky a povedal im: „Každé kráľovstvo vnútorne rozdelené spustne a dom na dom sa zrúti. Ak je aj satan vnútorne rozdelený, akože obstojí jeho kráľovstvo?
Vy hovoríte, že ja mocou Belzebula vyháňam zlých duchov. No ak ja vyháňam zlých duchov mocou Belzebula, čou mocou ich vyháňajú vaši synovia? Preto oni budú vašimi sudcami. Ale ak ja Božím prstom vyháňam zlých duchov, potom k vám prišlo Božie kráľovstvo.
Keď silný ozbrojený človek stráži svoj dvor, jeho majetok je v bezpečí. Ale keď ho prepadne silnejší ako on, premôže ho, vezme mu zbrane, na ktoré sa spoliehal, a korisť rozdelí.
Kto nie je so mnou, je proti mne, a kto nezhromažďuje so mnou, rozhadzuje.
Keď nečistý duch vyjde z človeka, blúdi po vyschnutých miestach a hľadá odpočinok. Ale keď nenájde, povie si: ‚Vrátim sa do svojho domu, odkiaľ som vyšiel.‘ Keď ta príde, nájde ho vymetený a vyzdobený. Tu odíde, vezme sedem iných duchov, horších ako je sám, vojdú dnu a usídlia sa tam. A stav takého človeka je nakoniec horší, ako bol predtým.“
Lk 11, 15 – 26
Ježiš hovorí o zlom duchu ako o silnom ozbrojenom človekovi, ktorý si chráni svoj dvor: tento svet, ktorý mu odovzdal do rúk človek ako Bohom poverený správca tohto sveta. Mnohokrát máme pocit, že tento svet je ozaj v moci Zlého a nedá sa s tým nič robiť. Vtedy nás chytá zúfalstvo. No Ježiš hovorí o niekom silnejšom, ktorý Zlého napokon premôže, vezme mu zbrane a korisť prehlási za svoju. Kresťan nežije zúfalstvom, ale nádejou, že my sme Božím vlastníctvom a on v pravý čas zabojuje o to, čo je jeho. A má dosť sily to vykonať. Preto kresťan zo srdca volá: „Príď, Pane Ježišu, a osloboď nás!“
TIP NA DNES: