Nežime pre želania iných ľudí, ale hľadajme, čo prinesie radosť Otcovi
Ježiš sa so svojimi učeníkmi utiahol k moru. Šiel za ním veľký zástup z Galiley a Judey i z Jeruzalema a z Idumey; ba aj zo zajordánskych krajov a z okolia Týru a Sidonu prišlo k nemu veľké množstvo ľudí, lebo počuli, čo robí.
Tu povedal svojim učeníkom, že mu majú pripraviť loďku, aby ho zástup netlačil. Lebo mnohých uzdravil, takže všetci, čo mali nejakú chorobu, tisli sa k nemu, aby sa ho dotkli. Ešte aj nečistí duchovia, keď ho zbadali, padali pred ním a kričali: „Ty si Boží Syn!“ Ale on im prísne pohrozil, aby ho neprezrádzali.
Mk 3, 7-12
Dnes čítame o tom, ako za Ježišom prichádzajú veľké zástupy. Mnohí z diaľky – z takého Týru a Sidonu to pešo ku Galilejskému jazeru môže trvať aj jeden-dva dni. Veľa z nich prišlo preto, lebo „počuli, čo robí“, išlo im o dotyk, uzdravenie. Ježiš si však namiesto toho drží istý odstup – nasadá do loďky a v ten deň vyučuje z jazera, aby ho zástupy neudupali. Spasiteľ – aj napriek tomu, kým bol – nepodľahol pokušeniu urobiť zaraz a všetko, čo od neho ľudia očakávali (aj keď to bolo dobré!). Ježiš predovšetkým vedel, čo od neho žiada jeho Otec, bol mu blízko a trávil s ním čas. Nežil pre želania iných ľudí, ale svojho Otca.
TIP NA DNES: