Netrpíme aj my duchovnou slepotou?
"Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli v kajúcom rúchu sedeli v popole a kajali sa. Preto Týru a Sidonu bude na súde ľahšie ako vám. A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla sa prepadneš! Kto vás počúva, mňa počúva, a kto vami pohŕda, mnou pohŕda. Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal."
Lk 10, 13 – 16
Nedávno som čítal rozhovor s jedným pútnikom, ktorý cestoval vlakom do Lúrd. V kupé sedela aj jedna žena, tak sa s ňou dal do reči. Na otázku, či je veriaca, odpovedala, že nie. Do Lúrd šla na výlet. A dodala: „Neuverím, ani keby som tam videla, že mŕtvi vstávajú k životu.“ Existujú dva druhy slepoty. Telesná, keď má človek poškodený zrak. A duchovná, keď človek v ničom Boha nevidí. V dnešnom evanjeliu Ježiš hovorí o postihnutom duchovnom zraku a poškodenom duchovnom sluchu. Obyvatelia Korozainu a Betsaidy boli duchovne slepí a hluchí. Ježiš ich varuje: „Kto však pohŕda mnou, pohŕda tým, ktorý ma poslal.“
TIP NA DNES: