Neprežívame často aj my svoju vieru iba povrchne
Keď Ježiš ešte hovoril, pozval ho istý farizej, aby uňho obedoval. On šiel a sadol si k stolu. A farizej sa začudoval, keď videl, že sa pred obedom neumyl.
Pán mu povedal: „Vy, farizeji, čistíte čašu a misu zvonka, ale vaše vnútro je plné lúpeže a neprávosti. Hlupáci, či ten, čo stvoril vonkajšok, nestvoril aj vnútro?
Ale čo je vnútri, rozdajte ako almužnu a všetko vám bude čisté.“
Lk 11, 37 – 41
Farizeji vyčítali Ježišovi kadečo a často. Napríklad, že nedodržiava náboženské tradície a predpisy (pravidlá), že sa priatelí s hriešnikmi, stretáva s mýtnikmi, nedodržiava pôst, uzdravuje v sobotu…Neviem, či farizej, ktorý Ježiša pozval na obed, to spravil preto, lebo ho Ježiš oslovil svojím životom, alebo preto, aby ho prichytil „pri chybe.“ Aj my pozývame Ježiša do svojich životov. Otázkou je, z akého dôvodu. Neprežívame často aj my svoju vieru iba povrchne, že len posudzujeme a čudujeme sa nad skutkami iných? A čo naše skutky– „nečistíme, nerobíme ich“ len tak zvonka?
TIP NA DNES: