Nenaplnené zmysly vytvárajú priestor pre Boha
Tu prišiel k nemu istý malomocný a na kolenách ho prosil: „Ak chceš, môžeš ma očistiť.“ Ježiš sa zľutoval nad ním, vystrel ruku, dotkol sa ho a povedal mu: „Chcem, buď čistý!“ Malomocenstvo z neho hneď zmizlo a bol čistý. Potom mu prísne pohrozil, ihneď ho poslal preč a povedal mu: „Daj si pozor a nikomu nič nehovor, ale choď, ukáž sa kňazovi a prines za svoje očistenie obetu, ktorú predpísal Mojžiš - im na svedectvo.“ Lenže on, sotva odišiel, začal všade hovoriť a rozchyrovať, čo sa stalo, takže Ježiš už nemohol verejne vojsť do mesta, ale zdržiaval sa vonku na opustených miestach. No i tak prichádzali k nemu ľudia zovšadiaľ.
Mk 1, 40 – 45
Ľahšie sa nám modlí, keď sme v zúfalej situácii. Keď si sami nevieme rady a nie je nablízku nik, kto by nám pomohol. Vtedy vieme prosiť Boha v úprimnosti srdca. Len čo sa veci daria, ťažšie si nachádzame čas na modlitbu. Prečo je to tak? Azda preto, lebo Boh je radikálne iný. Je mimo našich zmyslov a nášho materiálneho sveta. Keď sa veci daria, tak sú naše zmysly naplnené a pre Boha už nie je priestor. Našťastie uspokojenie zmyslov skôr či neskôr opadne. To nie je dôvod na smútok, ale, naopak, na vďačnosť. Nedostatočnosť zmyslov nás upriamuje na Boha, ktorý nás presahuje.
TIP NA DNES: