Nedávajme Bohu falošné prísľuby
Ježiš povedal veľkňazom a starším ľudu: „Čo poviete na toto? Istý človek mal dvoch synov. Prišiel k prvému a povedal mu: ‚Syn môj, choď dnes pracovať do vinice!‘ Ale on odpovedal: ‚Nechce sa mi.‘ No potom to oľutoval a šiel.
Išiel k druhému a povedal mu to isté. Ten odpovedal: ‚Idem, pane!‘ Ale nešiel. Kto z týchto dvoch splnil otcovu vôľu?“
Odpovedali: „Ten prvý.“
Ježiš im povedal: „Veru, hovorím vám: Mýtnici a neviestky vás predchádzajú do Božieho kráľovstva. Lebo k vám prišiel Ján cestou spravodlivosti, a neuverili ste mu. Ale mýtnici a neviestky mu uverili. A vy, hoci ste to videli, ani potom ste sa nekajali a neuverili ste mu.“
Mt 21, 28 – 32
Blafovať, aby sme mali pokoj, nie je ťažké. Sľúbiť a spraviť si po svojom nie je hrdinstvo. Najskôr odmietnuť, potom prehodnotiť a obrátiť postoj naruby, na to nemá silu každý. Ak sa k tomu niekto prehryzie, klobúk dolu. Je to namáhavé. My, čo berieme vieru vážne desaťročia, ani nevieme ako a pristihneme sa pri blafovaní. Slovami hovoríme Pánovi „áno“, ale veľa ochoty a dobrej vôle v srdci nemáme. Dávajme si na to pozor. Buďme k sebe úprimní a prísni. Radšej produktívny zápas ako falošný prísľub, ktorý ide do stratena. Pán má na nás radšej to prvé.
TIP NA DNES: