Nechajme Boha konať v našich životoch
V Jeruzaleme boli práve sviatky Posvätenia chrámu. Bola zima. Ježiš sa prechádzal v chráme v Šalamúnovom stĺporadí. Obstúpili ho Židia a hovorili mu: "Dokedy nás chceš držať v neistote?! Ak si Mesiáš, povedz nám to otvorene" Ježiš im odvetil: "Už som vám povedal, a neveríte. Svedčia o mne skutky, ktoré konám v mene svojho Otca, ale vy neveríte, lebo nie ste z mojich oviec. Moje ovce počúvajú môj hlas, ja ich poznám a ony idú za mnou. Ja im dávam večný život. Nezahynú nikdy a nik mi ich nevytrhne z ruky. Môj Otec, ktorý mi ich dal, je väčší od všetkých a nik ich nemôže Otcovi vytrhnúť z ruky. Ja a Otec sme jedno."
Jn 10, 22 – 30
Často máme jasnú predstavu o tom, čo by mal Ježiš robiť, ako hovoriť, ako by mal v našom živote konať a kedy. Keď to neprichádza podľa našich predstáv, sme zmätení ako Židia. Aj oni mali svoju predstavu o Mesiášovi a Ježiš ju ani zďaleka nespĺňal. Síce sa pýtali a on im vravel „Ja Som“ (porov. Jn 8, 58), no beztak neverili. Ako sme na tom my? Veríme, že Ježiš je v našom živote prítomný a koná, hoci je to často diametrálne odlišné od našich predstáv a očakávaní? Pokúsme sa nechať Boha konať v našom živote tak, ako chce on. Veď je láskavý a milujúci Otec, ktorý nás pozná. On najlepšie vie, kedy a čo potrebujeme. Nemajme obavy, dá nám to.
TIP NA DNES: