Nech je dnes, teraz ten čas, keď si sadnem k Pánovým nohám
Ježiš vošiel do ktorejsi dediny, kde ho prijala do domu istá žena, menom Marta. Tá mala sestru menom Máriu, ktorá si sadla Pánovi k nohám a počúvala jeho slovo.
Ale Marta mala plno práce s obsluhou. Tu zastala a povedala: „Pane, nedbáš, že ma sestra nechá samu obsluhovať? Povedz jej, nech mi pomôže!“
Pán jej odpovedal: „Marta, Marta, staráš sa a znepokojuješ pre mnohé veci, a potrebné je len jedno. Mária si vybrala lepší podiel, ktorý sa jej neodníme.“
Lk 10, 38 – 42
Dnes nie, lebo toho mám naozaj veľa. Teraz nie, teraz skutočne nemám čas. Musím ešte stihnúť toto všetko. Naozaj musím? Spomeňme si, čo pre nás bolo neodkladné po všetky tie dni, keď to bolo prednejšie ako Boh. Bolo to natoľko dôležité, že nám v ten deň naňho nezvýšil žiaden čas? Stále máme nové a nové povinnosti, ktoré musíme deň čo deň stihnúť a ospravedlňujeme samých seba tým, že Boh to vidí a určite tomu rozumie. Odkiaľ berieme istotu, že budeme mať ešte čas? Že bude ešte čas to zmeniť. A skutočne to zmeníme? Alebo to stále ostane len na „potom“? Čo ak potom bude už neskoro? A čo ak žiadne potom už ani nebude?
TIP NA DNES: