Nech je aj pre nás Božie meno vyjadrením nádeje
Farizeji vyšli von a radili sa o Ježišovi, ako ho zahubiť.
Ježiš to vedel, preto odtiaľ odišiel. Mnohí šli za ním a on ich všetkých uzdravil, len im pohrozil, aby ho neprezradili. Tak sa splnilo, čo povedal prorok Izaiáš: „Hľa, môj služobník, ktorého som si vyvolil, môj miláčik, v ktorom mám zaľúbenie. Vložím na neho svojho Ducha a oznámi právo národom. Nebude sa škriepiť, nebude kričať, nik nebude počuť na ulici jeho hlas.
Nalomenú trsť nedolomí, hasnúci knôtik nedohasí, kým neprivedie právo k víťazstvu. V jeho meno budú dúfať národy.“
Mt 12, 14-21
Spomienka jedného duchovného autora: „Keď som bol malý, počul som rozprávať o človeku, ktorý sa nesmiernou pracovitosťou zmohol na zámožného roľníka. Jeho statok však jednej noci ľahol popolom. Práca mnohých rokov bola zmarená. No kým jeho rodina plakala a bedákala nad hromadou trosiek, sedliak prehlásil krátko a odhodlane, že v mene Božom začneme znovu, od začiatku.“ Tie stručné slová „v mene Božom“ môžu byť veľmi účinnou modlitbou. Evanjelium dnes končí vetou „v jeho meno budú dúfať národy.“ Nech je aj pre nás Božie meno vyjadrením nádeje, s ktorou môžeme vždy počítať.
TIP NA DNES: