Nebránime sa hodiť Ježišovi k nohám?
Potom vstal a odišiel odtiaľ do končín Týru a Sidonu. Vošiel do jedného domu, lebo nechcel, aby niekto o ňom vedel, ale nemohol sa utajiť. Lebo len čo sa o ňom dopočula istá žena, ktorej dcéra bola posadnutá nečistým duchom, prišla a hodila sa mu k nohám. Žena bola Grékyňa, rodom Sýrofeničanka. A prosila ho, aby vyhnal zlého ducha z jej dcéry. On jej povedal: "Nechaj, nech sa najprv nasýtia deti, lebo nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám." Ale ona mu odvetila: "Pane, aj šteňatá jedia pod stolom odrobinky po deťoch." On jej povedal: "Pre tieto slová choď, zlý duch vyšiel z tvojej dcéry." A keď prišla domov, našla dievča ležať na posteli; a zlý duch bol preč.
Mk 7, 24 – 30
Aj v tejto dobe má každý niečo, s čím by bolo dobré prísť pred Ježiša, no nie všetci si k nemu nájdu cestu. Iní sa nechajú odradiť spôsobom, ako Boh reaguje na ich prosby. Jeho konanie sa môže zdať zdĺhavé, odpovede akoby nezodpovedali veľkosti problému či množstvu vysielaných modlitieb. Sýrofeničanka z evanjelia sa nezastaví pri prvých dojmoch z Ježiša, hoci si vieme predstaviť, že jeho strohé odpovede sa jej dotýkajú. Nezameriava pozornosť na seba, na svoju hrdosť, ale na Ježiša ako Pána, pred ktorým sa treba skloniť, hodiť sa mu k nohám, a na dobro svojej dcéry, kvôli ktorej sa oplatí niečo „vytrpieť“.
TIP NA DNES: