Nebojme sa kričať na Ježiša
Len čo Ježiš nasýtil zástupy, rozkázal učeníkom, aby nastúpili na loďku a išli pred ním na druhý breh, kým on rozpustí zástupy. Keď rozpustil zástupy, vystúpil sám na vrch modliť sa. Zvečerilo sa a on tam bol sám.
Loďka bola už mnoho stadií od zeme a zmietali ňou vlny, lebo vietor dul proti nim. Nad ránom sa, kráčajúc po mori, blížil k nim Ježiš. Keď ho učeníci videli kráčať po mori, vzrušení vraveli: „Mátoha!“ A od strachu vykríkli.
Ale Ježiš sa im hneď prihovoril: „Vzchopte sa! To som ja, nebojte sa!“
Peter mu povedal: „Pane, ak si to ty, rozkáž, aby som prišiel k tebe po vode.“
On povedal: „Poď!“
Peter vystúpil z loďky, vykročil po vode a šiel k Ježišovi. Ale keď videl silný vietor, naľakal sa. Začal sa topiť a vykríkol: „Pane, zachráň ma!“
Ježiš hneď vystrel ruku, zachytil ho a povedal mu: „Maloverný, prečo si pochyboval?“
A keď vstúpili do loďky, vietor utíchol. Tí, čo boli na loďke, klaňali sa mu a vraveli: „Naozaj si Boží Syn!“
Preplavili sa na druhý breh a došli do kraja Genezaret. Len čo ho obyvatelia toho kraja spoznali, vyslali poslov do celého okolia. I prinášali k nemu všetkých chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.
Mt 14, 22-36
Vedúci spol. Martindom Mário Tomášik
Učeníci to mali občas naozaj „divoké“. Práve si vydýchli, pretože už boli v panike, ako nasýtia taký obrovský zástup ľudí, počúvajúcich celý deň Ježiša, lebo Ježiš im práve povedal, že oni (učeníci) majú celý ten dav nasýtiť. Našťastie Ježiš rozmnožil dve ryby a päť chlebov tak dostatočne, že ešte veľa zostalo.
Teraz dostali pokyn, aby nastúpili na loďku bez neho a „šli pred ním“. Čo má znamenať to, že majú ísť popredu, keď tam už žiadny čln nezostal? (V inom evanjeliu sa spomína, že tam bola iba jedna loďka, tá, ktorú mali učeníci, a preto si boli miestni istí, že Ježiš tam zostal.)
Nadránom (!) – to znamená, že Ježiš sa celú noc sám modlil –, učeníkov uprostred búrky vystraší nejaká „mátoha“, čo kráča po vode. Až tak, že kričia od strachu. No, byť učeníkom nebola teda vždy zábava. Keď však vidia, ako zachytil Petra a spolu „vstúpili“ do loďky (žiadne komplikované nakladanie) a ešte hneď utíši búrku, priamo tam na loďke sa mu klaňajú.
Aj nám, Ježišovým nasledovníkom sa niekedy stáva, že máme „divoké“ obdobie. Že nás Ježiš stavia pred určité výzvy. A niekedy si to zapríčiníme aj sami, tak ako Peter, veď nik, ani Ježiš, mu nehovoril, že má kráčať po vode. Samého ho to napadlo. A môže sa stať, že sme vtedy bezradní. No nebojme sa volať (či kričať) na Ježiša. Tak ako Peter. On bol vypočutý, určite budeme aj my.
TIP NA DNES:
Prežívam náročné obdobie búrky? Čelím výzvam? Cítim sa bezradný? Naberiem odvahu a zakričím ako Peter na Ježiša. Určite neostanem nevypočutý.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.