Naši rodičia nemusia byť dokonalí, ale dali nám život
Ježiš povedal svojim učeníkom: „Vy teda počujte podobenstvo o rozsievačovi: Keď niekto počúva slovo o kráľovstve a nechápe ho, prichádza Zlý a uchytí, čo bolo zasiate do jeho srdca. To je ten, u koho bolo zasiate na kraji cesty.
U koho bolo zasiate do skalnatej pôdy, to je ten, kto počúva slovo a hneď ho s radosťou prijíma, ale nemá v sebe koreňa, je chvíľkový. Keď nastane pre slovo súženie alebo prenasledovanie, hneď odpadne.
U koho bolo zasiate do tŕnia, to je ten, kto počúva slovo, ale svetské starosti a klam bohatstva slovo udusia a ostane bez úžitku.
A u koho bolo zasiate do dobrej zeme, to je ten, kto počúva slovo a chápe ho a ono prináša úrodu: jedno stonásobnú, druhé šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú.“
Mt 13, 18-23
Dnes nám Pán hovorí o schopnosti Božieho Slova rásť a niesť hojnú úrodu. Túto schopnosť má už v sebe. Avšak pripravenosť pôdy je z veľkej časti v rukách každého z nás. Dnes pri spomienke na rodičov Panny Márie chcem spomenúť Božie slovo: „Cti svojho otca i matku“ s prísľubom – „aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh“. Plnenie tohto príkazu nesie v sebe prísľub požehnania budúcnosti. Naši rodičia nemusia byť dokonalí, ale dali nám život. Bez nich by sme neboli. Niekedy ani nie je isté, či rodičia svoje dieťa chceli. Ale – keby aj matka zabudla na teba, ja nezabudnem, hovorí Pán; ja som ťa chcel.
TIP NA DNES: