Naše okolnosti sa menia, ale Boh je nemenný
Mária hovorila: „Velebí moja duša Pána a môj duch jasá v Bohu, mojom Spasiteľovi, lebo zhliadol na poníženosť svojej služobnice. Hľa, od tejto chvíle blahoslaviť ma budú všetky pokolenia, lebo veľké veci mi urobil ten, ktorý je mocný, a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo z pokolenia na pokolenie s tými, čo sa ho boja.
Ukázal silu svojho ramena, rozptýlil tých, čo v srdci pyšne zmýšľajú. Mocnárov zosadil z trónov a povýšil ponížených. Hladných nakŕmil dobrotami a bohatých prepustil naprázdno.
Ujal sa Izraela, svojho služobníka, lebo pamätá na svoje milosrdenstvo, ako sľúbil našim otcom, Abrahámovi a jeho potomstvu naveky.“
Mária zostala pri Alžbete asi tri mesiace a potom sa vrátila domov.
Lk 1, 46 – 56
Keď sme náš život s dôverou odovzdali Ježišovi Kristovi ako nášmu Spasiteľovi, aj náš duch, to znamená naše najhlbšie vnútro, môže jasať v Bohu. A dokonca aj keď sa nachádzame v stave „poníženosti“, čiže rôznych ťažkostí, nedostatku, našej ľudskej biedy, tak naša duša (myseľ, city, vôľa) by ho mala velebiť, chváliť ho. Lebo práve to potom Bohu, „ktorý je mocný a sväté je jeho meno a jeho milosrdenstvo je z pokolenia na pokolenie“, dáva priestor aj v našom živote urobiť „veľké veci“. Naše okolnosti sa menia, ale Boh je nemenný a vždy ho môžeme chváliť za to, že je mocný, svätý a milosrdný.
TIP NA DNES: