Najväčšou Božou slávou je život sám
Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril: "Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet. Zjavil som tvoje meno ľuďom, ktorých si mi dal zo sveta. Tvoji boli a dal si ich mne a oni zachovali tvoje slovo. Teraz poznali, že všetko, čo si mi dal, je od teba, lebo slová, ktoré si ty dal mne, ja som dal im. A oni ich prijali a naozaj spoznali, že som vyšiel od teba, a uverili, že si ma ty poslal. Za nich prosím. Neprosím za svet, ale za tých, ktorých si mi dal, lebo sú tvoji. A všetko, čo je moje, je tvoje, a čo je tvoje, je moje. A v nich som oslávený. Už nie som vo svete, ale oni sú vo svete a ja idem k tebe. Svätý Otče, zachovaj ich vo svojom mene, ktoré si ty dal mne, aby boli jedno ako my."
Jn 17, 1 – 11a
Pre nás je Ježišovou najväčšou slávou jeho vzkriesenie, život bez konca. Aj s tým, ktorý mal pred stvorením sveta a nazval ho slávou od Otca. Zrejme najväčšou Božou slávou je život sám. Každý – i ten môj! Najmä ak je integrálny: v jednote ducha, citu aj intelektu. A plodný konaním dobra. Veď už svätý Irenej povedal, že slávou Boha je živý človek. Aby náš život bol takýto, o to prosí Otca Ježiš sám. Neprosí za celý svet, nešteluje sa do záchrancu všetkých, ale tých, ktorí chcú byť zachránení. Keď už on limituje rozsah svojej pôsobnosti, o čo skôr sa máme chrániť pred túžbou po grandióznych výsledkoch my?!
TIP NA DNES: