Modliť sa dá naozaj všade
Raz sa Ježiš na ktoromsi mieste modlil. Keď skončil, povedal mu jeden z jeho učeníkov: „Pane, nauč nás modliť sa, ako Ján naučil svojich učeníkov.“
Povedal im: „Keď sa modlíte, hovorte: Otče, posväť sa tvoje meno, príď tvoje kráľovstvo. Chlieb náš každodenný daj nám každý deň a odpusť nám naše hriechy, lebo aj my odpúšťame každému svojmu dlžníkovi. A neuveď nás do pokušenia.“
Lk 11, 1-4
Na úvod si treba uvedomiť, čo je modlitba. Je to rozhovor a mal by byť iniciovaný a sprevádzaný túžbou po prehĺbení vzťahu s Bohom. V tejto unikátnej predlohe, modlitbe modlitieb, sú prítomné a prepojené všetky aspekty: prosba, vďaka, odpustenie. Evanjelista Lukáš neuvádza presné miesto, dozvedáme sa len údaj na „ktoromsi mieste“. Z toho nepriamo vyplýva inšpirácia, že modliť sa dá naozaj všade. Učeníci v Ježišových časoch už svoje modlitby mali: napr. Dávidove a Šalamúnove žalmy, modlitby od rôznych prorokov… No začali vnímať, že Ježiš sa modlí inak. Ježiš dáva modlitbu na úroveň ľudí, vidiac ich túžbu, ktorá vychádzala z toho, že učeníci videli modliť sa jeho. To ich muselo veľmi osloviť.
TIP NA DNES: