Kto sa ponorí do smrti Krista, bude s ním aj vzkriesený
Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna a Mária Jakubova i Salome nakúpili voňavé oleje a išli ho pomazať. V prvý deň týždňa, skoro ráno, po východe slnka, prišli k hrobu a hovorili si: „Kto nám odvalí kameň od vchodu do hrobu?“
Ale keď sa pozreli, videli, že kameň je odvalený; bol totiž veľmi veľký.
Keď vošli do hrobu, na pravej strane videli sedieť mladíka oblečeného do bieleho rúcha a stŕpli.
On sa im prihovoril: „Neľakajte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, ktorý bol ukrižovaný. Vstal z mŕtvych. Niet ho tu. Hľa, miesto, kde ho uložili. Ale choďte a povedzte jeho učeníkom a Petrovi: ‚Ide pred vami do Galiley. Tam ho uvidíte, ako vám povedal.‘“
Vyšli a utekali od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a strach. A nepovedali nikomu nič, lebo sa báli.
Mk 16, 1-8
Hrob je miesto, odkiaľ tí, ktorí do neho vstupujú, nevychádzajú. Nemôžeme byť veriacimi, ak sme nezažili Vzkriesenie. To si však vyžaduje smrť. Na to, aby bol človek vzkriesený, musí najprv zomrieť. Ježiš pre nás vyšiel z hrobu, vstal pre nás, aby priniesol život tam, kde bola smrť, aby začal nový príbeh tam, kde bol odvalený kameň. Ten, kto odvalil balvan pri vchode do hrobu, môže odstrániť balvany, ktoré pečatia naše srdcia. Čomu musím odumrieť? V čom musím byť vzkriesený? Ježišovo svetlo osvietilo tmu hrobu. A dnes chce osvetliť najtemnejšie zákutia nášho života. Boh je väčší ako temnota a smrť.
TIP NA DNES: