Kristus od hriešneho človeka neodvracia tvár. Navracia mu dôstojnosť
Ježiš odišiel na Olivovú horu. Ale zavčas ráno sa vrátil do chrámu a všetok ľud sa hrnul k nemu. Sadol si a učil ich.
Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, postavili ju do prostriedku a povedali mu: „Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone nariadil takéto ženy ukameňovať. Čo povieš ty?“ Ale to hovorili, aby ho pokúšali a mohli ho obžalovať.
Ježiš sa zohol a prstom písal po zemi. Ale keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: „Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň.“ A znovu sa zohol a písal po zemi. Ako to počuli, jeden po druhom – počnúc staršími – sa vytrácali, až zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku.
Ježiš sa vzpriamil a opýtal sa jej: „Žena, kde sú? Nik ťa neodsúdil?“
Ona odpovedala: „Nik, Pane.“
A Ježiš jej povedal: „Ani ja ťa neodsudzujem. Choď a už nehreš!“
Jn 8, 1 – 11
Na vrchole Pôstu – skutočná udalosť Veľkej Noci – človek znetvorený hriechom, odsúdený, usvedčený, sám, tvárou v tvár Božiemu Synovi. Niet úniku. Tvrdosť, radikálnosť Zákona nenápadne, ale isto cúva pred majestátom Božej milosti, odpustenia. Boží Syn sa priznáva k cudzoložnici. Nepoškvrní sa, nepoškvrní ani Zákon. Uplatní ho. Tu a teraz, z kríža definitívne. Pohľad, gesto, slovo. Kristus neodvracia tvár od človeka, hoci človek sa schováva pred Bohom. Vpisuje do srdca tejto ženy novú istotu – dôstojnosť a slobodu Božieho Dieťaťa, tak vytrvalo degradovanú hriechom do prachu zeme. Nik nám ich nevytrhne z rúk. Sme milovaní.
TIP NA DNES: