Kristus dáva radosť, ktorá je vnútorná
Keď Ježiš videl veľké zástupy, vystúpil na vrch. A keď sa posadil pristúpili k nemu jeho učeníci. Otvoril ústa a učil ich: Blahoslavení chudobní v duchu, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení plačúci, lebo oni budú potešení. Blahoslavení tichí, lebo oni budú dedičmi zeme. Blahoslavení lační a smädní po spravodlivosti, lebo oni budú nasýtení. Blahoslavení milosrdní, lebo oni dosiahnu milosrdenstvo. Blahoslavení čistého srdca, lebo oni uvidia Boha. Blahoslavení tí, čo šíria pokoj, lebo ich budú volať Božími synmi. Blahoslavení prenasledovaní pre spravodlivosť, lebo ich je nebeské kráľovstvo. Blahoslavení ste, keď vás budú pre mňa potupovať a prenasledovať a všetko zlé na vás nepravdivo hovoriť; radujte sa a jasajte, lebo máte hojnú odmenu v nebi. Tak prenasledovali aj prorokov, ktorí boli pred vami.
Mt 5, 1 – 12a
Reč na vrchu je viac ako len kázeň. Je zhrnutím toho podstatného, čo Ježiš učil svojich učeníkov. V jadre stojí jedno slovo – radosť. Nie je to však radosť, akú dáva svet. Tá príde a pominie, lebo závisí od vonkajších okolností. Radosť, ktorú dáva Kristus, je vnútorná. Túto radosť si nemožno nechať vziať ani stratiť. Jedna mladá mamička hovorí: „Radosť môžem rozdávať vtedy, ak mám nejaký pevný základ. Ja osobne sa preto opieram o Boha (nie vždy, veľakrát nedôverujem dostatočne). A keď s ním trávim aktívny čas na rozvíjanie vzťahu, cítim sa pri ňom bližšie. Vďaka tomu potom preberám jeho myšlienky, ktoré sú lepšie ako tie moje.“
TIP NA DNES: