Keď zveríme svoju pôdu do rúk Krista, môžeme prinášať úrodu
V ten deň vyšiel Ježiš z domu a posadil sa pri mori. Okolo neho sa zhromaždili veľké zástupy. Preto nastúpil na loďku a sadol si; a celý zástup stál na brehu.
Hovoril im veľa v podobenstvách: „Rozsievač vyšiel rozsievať. Ako sial, niektoré zrná padli na kraj cesty; prileteli vtáky a pozobali ich.
Iné padli na skalnatú pôdu, kde nemali veľa zeme, a hneď vzišli, lebo neboli hlboko v zemi; ale keď vyšlo slnko, zahoreli, a pretože nemali koreňa, uschli.
Zasa iné padli do tŕnia, ale tŕnie vyrástlo a udusilo ich.
Iné zrná padli do dobrej zeme a priniesli úrodu: jedno stonásobnú, iné šesťdesiatnásobnú a iné tridsaťnásobnú. Kto má uši, nech počúva!“
Mt 13, 1-9
Započúvajme sa do Krista, ktorý vkladá slovo do nás. Evanjelium dnes zameriava naše uši i srdcia na moment siatia. My sme pôdou, do ktorej sa má siať. Akou pôdou sme? Suchou? Kamenistou? Tŕnistou? Pohnojenou? Azda černozem? Nechajme Krista, aby povyberal kamene z našej zeme, nech vyberie tŕne a šípy neodpustenia, ktoré hlboko v našom vnútri tak bolia. Dajme mu krhlu, nech nás obmyje svojou živou vodou. Keď zveríme svoju pôdu do rúk Krista, môžeme prinášať úrodu – jedni stonásobnú, iní šesťdesiatnásobnú a iní tridsaťnásobnú. Rozsievač nech v nás rozsieva.
TIP NA DNES: