Kde Pán koná zázraky, je potrebné pokorenie
Potom začal robiť výčitky mestám, v ktorých urobil najviac zázrakov, pretože sa nekajali: "Beda ti, Korozain! Beda ti, Betsaida! Lebo keby sa v Týre a Sidone boli stali zázraky, ktoré sa stali u vás, dávno by boli robili pokánie v kajúcom rúchu a popole. Preto vám hovorím: Týru a Sidonu bude v deň súdu ľahšie ako vám. A ty, Kafarnaum, vari sa budeš vyvyšovať až do neba? Do pekla zostúpiš! Lebo keby sa boli v Sodome diali zázraky, ktoré sa diali v tebe, bola by zostala po tento deň. Preto vám hovorím: Krajine Sodomčanov bude v deň súdu ľahšie ako tebe."
Mt 11, 20 – 24
Božiu prítomnosť pociťujeme asi najviac vtedy, keď sme svedkami nejakého zázraku. Z tejto eufórie však vieme veľmi ľahko skĺznuť do našej každodennosti, kde už Boha až tak nepociťujeme, kde sa snažíme všetko opäť zvládnuť svojimi silami. Ježiš nám v tomto slove pripomína, že tam, kde koná zázraky, je potrebný postoj pokánia. Teda uvedomenie si svojej hriešnosti a slabosti, pokorenie sa pred ním. Práve tento postoj nám môže pomôcť neustále prichádzať bližšie k Bohu a uvedomovať si tak zázraky aj počas všedných dní. Veď práve v našej slabosti sa dokonale môže prejaviť jeho sila.
TIP NA DNES: