Kde je náš poklad, tam bude aj naše srdce
Blízko bola židovská Veľká noc a Ježiš vystúpil do Jeruzalema. V chráme našiel predavačov dobytka, oviec a holubov i peňazomencov, čo tam sedeli. Urobil si z povrázkov bič a všetkých vyhnal z chrámu, aj ovce a dobytok. Peňazomencom rozhádzal peniaze a poprevracal stoly a predavačom holubov povedal: "Odneste to odtiaľto! Nerobte z domu môjho Otca tržnicu!" Jeho učeníci si spomenuli, že je napísané: "Strávi ma horlivosť za tvoj dom." Židia sa ho opýtali: "Aké znamenie nám ukážeš, že môžeš toto robiť?" Ježiš im odpovedal: "Zborte tento chrám a za tri dni ho postavím." Židia povedali: "Štyridsaťšesť rokov stavali tento chrám a ty ho postavíš za tri dni?" Ale on hovoril o chráme svojho tela. Keď potom vstal z mŕtvych, jeho učeníci si spomenuli, že toto hovoril, a uverili Písmu i slovu, ktoré povedal Ježiš.
Jn 2, 13 – 22
Ježiša stravuje horlivosť za dom jeho Otca. Lebo hoci sú predávané zvieratá určené na obetu Bohu, problémom je, že v chráme sa do popredia dostal obchod a svetské záležitosti a duchovno išlo do úzadia. Ak treba „prevrátiť stoly“, je to preto, lebo v chráme bolo niečo prevrátené. Ježiš len uvádza veci na pravú mieru: vonkajšie má ostať vonku a vnútorné vnútri. Aj my kresťania sme vďaka krstu chrámom: chrámom Ducha Svätého. Záleží na nás, čomu dovolíme, aby sa usídlilo v našom vnútri. Svetským záujmom, ktorých ruch nám zatieni Boha? Lebo kde je náš poklad, tam bude aj naše srdce. A z plnosti srdca hovoria ústa.
TIP NA DNES: