Kam a ku komu prichádzam ja, keď mi je ťažko?
Židia zdvihli kamene a chceli Ježiša kameňovať. Ježiš im povedal: „Ukázal som vám veľa dobrých skutkov od Otca. Pre ktorý z nich ma kameňujete?!“
Židia mu odpovedali: „Nekameňujeme ťa za dobrý skutok, ale za rúhanie, preto, že hoci si človek, robíš sa Bohom.“
Ježiš im vravel: „A nie je napísané vo vašom zákone: ‚Ja som povedal: Ste bohmi?‘ Nuž ak nazval bohmi tých, ktorým bolo dané Božie slovo – a Písmo nemožno zrušiť! –, prečo vy hovoríte tomu, ktorého Otec posvätil a poslal na svet: ‚Rúhaš sa‘ za to že som povedal: Som Boží Syn?!
Ak nekonám skutky môjho Otca, neverte mi. Ale ak ich konám, keď už nechcete veriť mne, verte tým skutkom, aby ste poznali a vedeli, že vo mne je Otec a ja v Otcovi!“ Preto ho zasa chceli chytiť, ale on sa im vymkol z rúk.
Znova odišiel za Jordán, na miesto, kde Ján predtým krstil, a tam zostal.
Mnohí prichádzali za ním a hovorili si: „Ján síce neurobil nijaké znamenie, ale všetko, čo Ján povedal o tomto, je pravda.“ A mnohí tam uverili v neho.
Jn 10, 31-42
Keď Židia Ježiša verejne obvinili z rúhania a odmietli ho ako Božieho syna, odišiel za Jordán – na miesto, kde ho Ján pokrstil, kde zažil prijatie, a kde začalo jeho verejné účinkovanie. Myslím, že verejné odmietnutie a navyše aj priame ohrozenie Ježišovho života ním otriaslo. Bol síce Bohom, no bol aj človekom a rovnako ako nám, ani jemu odmietanie, nenávisť a útoky nerobili dobre. Preto sa potreboval vrátiť na miesto, kde zažil pravý opak. Kde mu Otec vyjadril svoju priazeň a lásku. Kde si znovu mohol v plnosti pripomenúť, že je jeho milovaným synom.
TIP NA DNES: