Ježišu, ty si pri mne, nebojím sa!
Keď sa zvečerilo, zišli Ježišovi učeníci k moru, nastúpili na loď a plavili sa na druhú stranu mora do Kafarnauma.
Už sa zotmelo, a Ježiš k nim ešte neprišiel. Dul silný vietor a more bolo rozbúrené.
Veslovali tak dvadsaťpäť až tridsať stadií, keď videli Ježiša kráčať po mori a blížiť sa k lodi, a zľakli sa. Ale on im povedal: „To som ja, nebojte sa!“ Chceli ho vziať na loď, ale loď bola už pri brehu, ku ktorému sa plavili.
Jn 6, 16-21
„To som ja!“ Aký pokoj a ubezpečenie vlieva do duše takáto krátka veta! Netreba, aby sa osoba, ktorú počujem (v telefóne, za dverami, …), ale ktorú zatiaľ nevidím, predstavila menom; rozpoznávam ju podľa hlasu. „Moje ovce počúvajú môj hlas…“ (Jn 10, 27). „To som ja!“ Dôverne znejúca veta. Predpokladá vzájomný blízky vzťah medzi tými, medzi ktorými zaznieva. Pre vystrašených apoštolov, sediacich na loďke na rozbúrenom mori v nepriaznivých podmienkach a po tme to bolo to, čo práve najviac potrebovali: Vedieť, že Ježiš je v tejto ťažkej situácii blízko pri nich. Že nie je strašidlom, ale zosobneným Pokojom. Kráľom pokoja.
TIP NA DNES: