Ježiš nás stále posiela medzi ľudí
Potom zavolal k sebe zástup aj učeníkov a povedal im: "Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa a pre evanjelium, zachráni si ho. Veď čo osoží človekovi, keby aj celý svet získal, a svojej duši by uškodil?! Lebo za čo vymení človek svoju dušu?! Kto sa bude hanbiť za mňa a za moje slová pred týmto cudzoložným a hriešnym pokolením, za toho sa bude hanbiť aj Syn človeka, keď príde v sláve svojho Otca so svätými anjelmi." A povedal im: "Veru, hovorím vám: Niektorí z tých, čo tu stoja, neokúsia smrť, kým neuvidia, že Božie kráľovstvo prichádza s mocou."
Mk 8, 34 – 9, 1
Robí nám problém prežehnať sa pred jedlom v zaplnenej reštaurácii či pozdraviť iného kresťana v prítomnosti neveriacich kresťanským pozdravom? Povedať napríklad Pochválený buď Ježiš Kristus!, Boh ťa žehnaj? Alebo sa na verejnosti, napríklad na lavičke v parku, pomodliť ruženec? Vravíme si, aké je to ťažké až nemožné. Bojíme sa, že by nás kolegovia a kamaráti vysmiali, ohovorili, odmietli… Pamätám si ešte časy komunistov. Tí robili všetko pre to, aby sme vieru prežívali utiahnutí vo svojom súkromí. A aj keď dnes máme nových „súdruhov“, Ježiš nás stále posiela medzi ľudí. Posiela nás ohlasovať spásu.
TIP NA DNES: