Ježiš nás pozýva pozrieť sa do svojho srdca – aké ovocie v ňom máme?
Ježiš rozpovedal učeníkom toto podobenstvo: „Môže viesť slepý slepého? Nepadnú obaja do jamy?
Žiak nie je nad učiteľa. Aj keď sa všetko naučí, bude ako jeho učiteľ.
Prečo vidíš smietku v oku svojho brata, a vo vlastnom oku brvno nezbadáš? Ako môžeš povedať svojmu bratovi: ‚Brat môj, dovoľ, vyberiem ti smietku, čo máš v oku,‘ keď vo svojom vlastnom oku brvno nevidíš? Pokrytec, vyhoď najprv brvno zo svojho oka! Potom budeš vidieť a budeš môcť vybrať smietku, čo je v oku tvojho brata.
Nie je dobrý strom, ktorý rodí zlé ovocie, ako nie je zlý strom, ktorý rodí dobré ovocie. Každý strom možno poznať po ovocí. Z tŕnia predsa nezbierajú figy, ani z ostružín neoberajú hrozno.
Dobrý človek vynáša z dobrého pokladu svojho srdca dobro a zlý človek zo zlého vynáša zlo. Veď z plnosti srdca hovoria jeho ústa.“
Lk 6, 39 – 45
Budiť dojem, alebo inak povedané robiť veci naoko, je veľmi ľahké a treba povedať, že aj veľmi lacné. Najvyšším stupňom tejto schopnosti oklamať samého seba je zaslepenosť. Človek nevidí, čo má vidieť, a preto nerobí to, čo má robiť. Ježiš varuje pred zaslepenými učiteľmi, lebo produkujú zaslepených žiakov. On sám je učiteľom, ktorý pozýva svojich žiakov ignorovať oko blížneho a namiesto toho vidieť vlastné srdce. Tam je ukrytý dobrý poklad. Objaviť ho vo svojom srdci je prvým krokom k tomu, aby z dobrého ovocia nášho života sme mali radosť nielen my sami, ale aby sme toto umenie naučili aj svojich blížnych.
TIP NA DNES: