Ježiš nám ukazuje cestu a dáva nám aj prostriedky, ako „vidieť“
Židia šomrali na Ježiša, lebo povedal: „Ja som chlieb, ktorý zostúpil z neba,“ a hovorili: „Vari to nie je Ježiš, Jozefov syn, ktorého otca a matku poznáme? Ako teda hovorí: ‚Zostúpil som z neba!?‘“
Ježiš im odpovedal: „Nešomrite medzi sebou! Nik nemôže prísť ku mne, ak ho nepritiahne Otec, ktorý ma poslal. A ja ho vzkriesim v posledný deň. U Prorokov je napísané: ‚Všetkých bude učiť sám Boh.‘ A každý, kto počul Otca a dal sa poučiť, prichádza ku mne. Nie že by bol niekto videl Otca; iba ten, ktorý je od Boha, videl Otca. Veru, veru, hovorím vám: Kto verí, má večný život.
Ja som chlieb života. Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli. Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť.
Ja som živý chlieb, ktorý zostúpil z neba. Kto bude jesť z tohoto chleba, bude žiť naveky. A chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta.“
Jn 6, 41 – 51
V dnešnom evanjeliu sa ukrýva teologická irónia. To, ako dav vyhlasuje, že pozná Ježišovho „otca a matku“, len odhaľuje úplnú nevedomosť ľudí o Otcovi, ktorý poslal Ježiša. Sebavedomé „poznanie“ davu im bráni vidieť pravdu. Aj my často trpíme rovnakou ťažkosťou a nevidíme poza to, o čom „vieme“, že je pravda (o chudobných, o nás samých, o druhých…)– nevidíme božskú Pravdu medzi nami, v nás a o nás. Ježiš nám však ukazuje cestu a dáva nám aj prostriedky, ako „vidieť“. Dáva nám svoje telo a krv, dáva nám samého seba. No na toto poznanie je potrebná viera, ktorá je nám daná ako dar od Boha.
TIP NA DNES: