Ježiš nám túži dať slobodu
Ježiš sa odobral do okolia Týru a Sidonu. Tu prišla k nemu istá kanaánska žena z tých končín a kričala: „Zmiluj sa nado mnou, Pane, syn Dávidov! Dcéru mi hrozne trápi zlý duch.“ Ale on jej neodpovedal ani slovo.
Jeho učeníci pristúpili k nemu a prosili ho: „Pošli ju preč, lebo kričí za nami.“ Ale on odvetil: „Ja som poslaný iba k ovciam strateným z domu Izraela.“
No ona prišla k nemu, poklonila sa mu a povedala: „Pane, pomôž mi!“
On jej odpovedal: „Nie je dobré vziať chlieb deťom a hodiť ho šteňatám.“
„Áno, Pane,“ vravela ona, „ale aj šteňatá jedia odrobinky, čo padajú zo stola ich pánov.“
Vtedy jej Ježiš povedal: „Žena, veľká je tvoja viera! Nech sa ti stane, ako chceš.“
A od tej hodiny bola jej dcéra zdravá.
Mt 15, 21-28
Ježiš hovorí o slobode ako o chlebe. Je pre nás taká potrebná ako chlieb. Kanaánska žena chcela z Božieho chleba oslobodenia aspoň niekoľko omrviniek pre svoju utrápenú dcéru. Reprezentuje tak všetkých tých, ktorí majú pocit, že Boh ich nepočuje alebo ignoruje. No zdá sa, že všetko je proti nej. Nielenže Ježiš je ticho, ale aj apoštoli ju chcú poslať preč. Ježišova odpoveď napokon naznačuje, že u neho nepochodí, lebo na rade je Boží vyvolený ľud, nie pohania. Napriek tomu jej volanie, jej úpenlivá prosba, klaňanie sa a silná viera spôsobia, že Ježiš nielen oslobodí jej dcéru, ale aj pochváli jej vieru.
Prihláste sa k odberu a dostávajte zamyslenia k evanjeliu na svoj e-mail.
TIP NA DNES: