Ježiš dokázal smútok potlačiť a pretaviť do akcieschopnosti v prospech iných
Keď Ježiš počul o smrti Jána Krstiteľa, odobral sa odtiaľ loďkou na pusté miesto do samoty. Ale zástupy sa o tom dopočuli a pešo išli z miest za ním. Keď vystúpil a videl veľký zástup, zľutoval sa nad nimi a uzdravoval im chorých.
A keď sa zvečerilo, pristúpili k nemu učeníci a hovorili: „Toto miesto je pusté a čas už pokročil. Rozpusť zástupy, nech sa rozídu do dedín kúpiť si jedlo.“
Ale Ježiš im povedal: „Nemusia nikam chodiť; vy im dajte jesť!“
Oni mu vraveli: „Nemáme tu nič, iba päť chlebov a dve ryby.“
On povedal: „Prineste mi ich sem!“
Potom rozkázal, aby si zástupy posadali na trávu. Vzal päť chlebov a dve ryby, pozdvihol oči k nebu, dobrorečil, lámal chleby a dával učeníkom a učeníci zástupom.
Všetci jedli a nasýtili sa, ba ešte nazbierali dvanásť plných košov zvyšných odrobín. A tých, čo jedli, bolo asi päťtisíc mužov okrem žien a detí.
Mt 14, 13 – 21
Správa o smrti Jána Krstiteľa musela Ježiša hlboko zasiahnuť. Inak by sa asi nerozhodol načas utlmiť svoje verejné účinkovanie. Prišiel kvôli iným, ale po takejto udalosti chcel byť sám. Dôležité však je, že hoci bol sám, neuzavrel sa do seba natoľko, že by nevnímal, čo sa okolo neho deje. Inak by zrejme zástupy poslal preč, aby si mohol ďalej hovieť v tichu, modlitbe a možno aj smútku. On to však neurobil. Smútok dokázal potlačiť a pretaviť do akcieschopnosti v prospech iných. Pohľady na nasýtených a uzdravených ľudí mu určite pomohli spracovať aj nepríjemnú správu o smrti Jána Krstiteľa.
TIP NA DNES: