Ježiš chce uzdraviť aj naše srdce
Ježiš a učeníci prišli do Betsaidy. Tam priviedli k nemu slepca a prosili ho, aby sa ho dotkol. On vzal slepca za ruku, vyviedol ho za dedinu, poslinil mu oči, vložil naňho ruky a opýtal sa ho: „Vidíš niečo?“ Ten sa pozrel a povedal: „Vidím ľudí; zdá sa mi, akoby stromy chodili.“
Potom mu znova položil ruky na oči. Tu začal vidieť i celkom ozdravel a všetko videl zreteľne. I poslal ho domov so slovami: „Ale do dediny nechoď!“
Mk 8, 22-26
Slepec z dnešného evanjelia mal skutočných priateľov. Priviedli ho k Ježišovi a prosili, aby sa ho dotkol. Urobili, čo mohli a ostatné v dôvere prenechali Pánovi. On to robí postupne – vyvedie ho za dedinu, do ústrania a každým jeho dotykom vidí lepšie a lepšie. Toto robia Ježišove ruky. A potom ho nepúšťa späť do dediny. Kto však môže utajiť taký zázrak? Poslušnosť je však aspoň taká dôležitá ako zrak. Isté je, že bol slepý a už videl. Tí, čo ho priviedli, boli toho svedkami. Rozmýšľam, či tiež dodržali Ježišov príkaz obísť dedinu a ísť rovno domov. No po uzdravení očí chcel Ježiš práve takto uzdraviť aj jeho srdce.
TIP NA DNES: